Vysoké Tatry (Hight Tatras) alebo najmenšie veľhory sveta, sú zároveň najvyšším pohorím Slovenska a Poľska.
Rozdelenie Tatier
- Západné Tatry – najvyšším vrchom je Bystrá (2 248 m)
- Východné Tatry, ktoré sa členia na
- Vysoké Tatry – najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2 655 m)
- Belianské Tatry – najvyšším vrchom je Havran (2 152 m)
Hlavný hrebeň poboria je dlhý 26km. Vysoké Tatry sú na západnom konci ohraničené Ľaliovým sedlom (1 947 m n.m.), kde susedia so Západnými Tatrami. Z východu tvorí hranicu Kopské sedlo (1 749 m n.m.) a Belianske Tatry.
Pohorie svojou rozlohou zaberá plochu 341 km2. Približne tri štvrtiny rozlohy Tatier sa nachádzajú na území Slovenska. Horstvo Tatier je ľadovcového pôvodu s výraznými ostrými štítmi, hlbokými ľadovcovými dolinami, plesami a vodopádmi. Niektoré rastlinstvo a živočístvo prežíva už od doby ľadovej, príkladom je najznámejší symbol tatranskej prírody kamzík vrchovský tatranský. Základom prevažnej časti Vysokých Tatier a Západných Tatier sú magmatické horniny (žula) a metamorfované horniny (ruly, migmatity). Odlišnú stavbu majú Belianské Tatry a niektoré časti Západných Tatier, ktoré sú tvorené dolomitmi a vápencami.
V tatrách nájdete 35 dolín. Najdlhšou je so svojimi 11 km Bielovodská dolina. Viac o Tatrách v sekcii Turistika. V dolinách Vysokých Tatier nájdete viac ako 100 plies. Plesá sú jazerá ľadovcového pôvodu. Najväčším a najhlbším plesom je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou až 53 m. Územím Vysokých Tatier prechádza hranica oddeľujúca Baltické od Čierneho mora. Týmto deliacim pásom je hrebeň Soliska nachádzajúci sa medzi Furkotskou a Mlynickou dolinou, ktorý vytvára hranicu povodia rieky Váh a Poprad.
Na území Tatier sa nachádza vyše 300 jaskýň, no len jedna z nich je sprístupnená verejnosti – Belianska jaskyňa. Jaskyňa leží neďaleko Tatranskej kotliny a bola objavená v roku 1881.
Podnebie v Tatrách je vlhké až chladné – má horský až vysokohorský ráz. Snehová pokrývka v horách zotrváva cca 180 dní v roku. V severných expozíciách sa udržuje sneh po celý rok. Turisti musia počítať s náhlymi zmenami počasia, ktoré sú pre Tatry typické, hlavne pri výstupoch na štíty či prechodoch dlhými dolinami, ktoré trvajú zvyčajne 8-10 hodín. Priemerná ročná teplota vo výške okolo 1 000 m n. m. je 5 °C, v júli 15 °C. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
Medzi najvzácnejšie živočíšne druhy patrí:
- kamzík vrchovský tatranský
- hraboš snežný tatranský
- svišť vrchovský tatranský
- vlk dravý
- medveď hnedý
- rys ostrovid
- sokol myšiar
- orol skalný
- sokol sťahovavý
- výr skalný
Medzi najvzácnejšie rastlinné druhy patrí:
- iskerník vysokotatranský
- prvosienka dlhokvetá plocholistá
- klinček lesklý
- iskerník zakoreňujúci
- stračonôžka tatranská
- lomikameň trváci
Zdroj: Tatryportal.sk
