Na dolnom konci obce Vyšné Ružbachy nájdeme zaujímavé miesto. Na zvlnených lúkach, medzi stromami a kríkmi, pri travertínovom lome sa ukrýva Sochárske sympózium. Od roku 1964 sa tu schádzali umelci z rôznych krajín a tvorili. Nechali sa ovplyvniť krajinou a zároveň ju dotvárali. Čo vytvorili, ostalo pod kameňolomom – dokopy vyše 100 skulptúr. V roku 1997 bolo sympózium vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Na internete som našla, že posledné sochy pribudli roku 2003 a odvtedy pustli medzi lúčnymi kvetmi, pod hlbokými snehmi až do minulého roka (r.2012), kedy sa sochy očistili a tráva vysekala…a vraj majú s Ružbašským sympóziom ďalšie plány.
Po úzkej ceste sme prešli poslednú zákrutu a otvoril sa nám pohľad na lom a desiatky sôch v tráve. Niektoré sa v nej doslovne topili. Priestor miestami budil dojem zdivočeného, zapadnutého a zabudnutého kúta. Mne osobne sa to páčilo viac takto – zarastené sochy, zakliesnené v prírode v ktorej vznikali a z ktorej vzišli.
Vyzeralo to tam ako zábery z filmu. Ako keby tu skameneli ľudia, myšlienky a slová a pod váhou kamennosti spadli na zem tam, kde práve vtedy boli. Dve starenky pod smrekmi, tvár mnohých tvárí, margaréta, anjeli, mestá, totemy, deti, žena rozvalená pod kríkmi a ďalšia zamyslená, misky, päsť, muž a žena v objatí, okná, dvere… Mnohé sú otvorené interpretácii a naozaj by ma zaujímalo, čo mali niektoré z nich stvárňovať a prečo sa tí ľudia vtedy rozhodli vytvoriť práve toto, práve takto.
Zdroj: Svetokolonas.sk
